Od moravskej pokladnice k frýdlantskému vojvodstvu
Už pred tridsaťročnou vojnou sa Valdštejn rozhodol svoju životnú perspektívu oprieť o úzke väzby na silne prokatolícky orientovaného štajerského arcivojvodu Ferdinanda, neskoršieho cisára Ferdinanda II. Až vojna mu však dala príležitosť výrazne na seba upozorniť. Vo funkcii moravského stavovského dôstojníka ulúpil moravskú stavovskú vojnovú pokladnicu so 100 000 zlatými v hotovosti a odviezol ju cisárovi do Viedne. Na tejto chladnokrvne vykonanej a značne nebezpečnej akcii možno dobre ukázať zásadné Valdštejnove povahové črty – vieru vo vlastné schopnosti, veľkorysosť a schopnosť rýchlo sa rozhodovať. Po porážke stavovského povstania nabral mocenský, majetkový a spoločenský vzostup Albrechta z Valdštejna na rýchlosti. Pozemkové špekulácie a výhodné nákupy umožnili Valdštejnovi vytvoriť v severných a severovýchodných Čechách relatívne ucelené pozemkové vlastníctvo, ktorého základom sa stalo frýdlantské panstvo, neskôr aj s ďalšími državami premenované na frýdlantské kniežatstvo a napokon frýdlantské vojvodstvo. V roku 1627 bol Valdštejn povýšený do stavu ríšskych kniežat. So ziskom frýdlantského kniežatstva získal frýdlantský knieža právo raziť mince všetkých nominálov podľa cisárskeho vzoru.
Averz
Generalissimus a vojnový podnikateľ
V roku 1625 bol frýdlantský knieža vymenovaný za generála cisárskeho vojska. V krátkom čase dokázal vybudovať bojaschopnú silu a veľmi rýchlo dosiahol vojenské úspechy. Ovládol rozsiahle územia v Holštajnsku, Meklenbursku a Pomoransku. Početný stav jeho armády sa rýchlo zvyšoval a Albrecht z Valdštejna sa stal mimoriadne úspešným vojenským podnikateľom. Náklady na prevádzku platil sčasti cisár a z väčšej časti vrchnosti na obsadených územiach. Vojnové kontribúcie sa stali hybnou silou ekonomického kolotoča, ktorý roztáčal poľnohospodársku a remeselnú výrobu na Valdštejnových panstvách.
Pád a návrat do čela armády
Rýchly vzostup nielen frýdlantského, ale už aj zaháňského a meklenburského vojvodu sa zastavil prijatím lübeckého mieru v roku 1629. V záujme kompromisu s ríšskymi stavmi odvolal cisár Valdštejna z vrchného velenia armády. Výborne zorganizovaný vojnový podnik sa zrútil. V roku 1631 obsadila švédska armáda meklenburské vojvodstvo. V septembri toho istého roku porazili Švédi cisárske vojská v bitke pri Breitenfelde. Valdštejn sčítaval hospodárske straty a cisár Ferdinand II. sa ocitol v kritickej situácii bez bojaschopnej armády. Obojstranným sobášom z rozumu bolo pre cisára Ferdinanda II. v bezvýchodiskovej situácii opätovné dosadenie Valdštejna do pozície vrchného veliteľa cisárskych vojsk. Jedine Valdštejn bol schopný vybudovať v reálnom čase bojaschopnú armádu.
Reverz
Dukát z roku triumfu
Rok 1631 sa tak pre Valdštejna stal bodom zlomu. Triumfuje a kladie si tvrdé podmienky. Práve v roku 1631 razí vojvodská mincovňa v Jičíne veľké množstvo zlatých aj strieborných mincí. Jedna z nich, dukát s Valdštejnovým portrétom, sa bude dražiť v našej 40. aukcii pod položkou č. 1082. Po roku 1631 sa Valdštejn stáva mocenským solitérom, potenciálne nebezpečným pre kohokoľvek. Sám sa vmanipuluje do situácie, keď sa na nutnosti jeho odstránenia zhodnú prakticky všetci. Po Valdštejnovej vražde v roku 1634 cisár pod hrozbou zhabania majetku nariadil všetky Valdštejnove mince roztaviť a kov spracovať na razbu cisárskych mincí.
