Kombinácia návrhu Otta Gutfreunda a averzu zo skúšobnej razby 20 halierov 1921
Hoci sa už v období formovania menovej sústavy novovzniknutej Československej republiky objavili návrhy mincí s nominálnou hodnotou 5 frankov či 5 sokolov, vo finálnej podobe československej menovej sústavy päťkorunová minca spočiatku chýbala. Prvé úvahy o nahradení päťkorunovej bankovky mincou sa na Ministerstve financií objavili v lete 1923. Vzhľadom na značnú vyťaženosť mincovne prípravou a razbou československých zlatých dukátov však bolo riešenie tohto nominálu dočasne odložené.
Averz
Meď a nikel namiesto striebra
K projektu päťkorunovej mince sa mincovňa vrátila začiatkom roka 1924. Po sérii materiálových skúšok sa upustilo od pôvodného zámeru raziť mincu zo striebra a ako najvhodnejší materiál bola zvolená zliatina medi a niklu v pomere 75 : 25. Následne bola vyhlásená súťaž na výtvarný návrh novej mince, v ktorej zvíťazil návrh významného českého sochára a predstaviteľa kubizmu Otta Gutfreunda.
Gutfreundov návrh a jeho úpravy
Proces prípravy definitívnych razidiel však neprebiehal bez zmien. Z technických a realizačných dôvodov bolo nutné pôvodný Gutfreundov návrh postupne upravovať. Vzhľadom na časový tlak, pod ktorým pracovala mincovňa aj samotný autor, dochádzalo k priebežnej spolupráci pri úpravách jednotlivých modelov a razidiel. Zmeny sa týkali najmä továrenského motívu, číslice „5“ a označenia nominálu „Kč“ na reverze, ale aj averznej strany so štátnym znakom. Počas tohto procesu preto vzniklo viacero skúšobných razieb dokumentujúcich jednotlivé etapy vývoja mince.
Reverz
Letopočet 1921, razba z roku 1925
Jednou z takých skúšobných razieb bola aj varianta s reverznou stranou podľa návrhu Gutfreunda, pričom averzná strana nesie návrh prevzatý zo skúšobnej razby 20-halierovej mince z roku 1921, ktorú vytvorili rytci mincovne v roku 1921. Zaujímavosťou je, že hoci skúšobný odrazok nesie letopočet 1921, ide o mincu, ktorá vznikla až začiatkom roka 1925. Podľa zistení autora monografie o skúšobných razbách R. Havla sa o realizácii tejto konkrétnej skúšobnej razby v archívnych dokumentoch nenachádzajú žiadne záznamy. Je však pravdepodobné, že vznikla z iniciatívy mincovne ako ukážka navrhovaných úprav pre Ministerstvo financií.
Známe sú len dva exempláre
Presný počet vyrazených kusov tejto varianty nie je známy. Možno sa však domnievať, že ich vzniklo nanajvýš niekoľko. Okrem exemplára ponúkaného v aktuálnej aukcii je známy už len jeden ďalší exemplár s preťažkom „ZKOUŠKA“, ktorý sa nachádza v súkromnej zbierke. Prítomnosť tejto skúšobnej razby v zbierke významného bankára Františka Trefanca zároveň dokladá atraktivitu zberateľstva skúšobných razieb už v povojnovom období.
