Pologroš tzv. anglického typu (esterlin), mincovňa Kutná Hora
Keď bol 7. februára 1311 v Katedrále svätého Víta korunovaný mladučký Ján Luxemburský, na český trón nastupovala nielen nová dynastia, ale aj panovník úplne iného razenia než jeho premyslovskí predchodcovia. Syn cisára Henricha VII., vychovaný v Paríži na francúzskom dvore Filipa IV. Pekného, prinášal do Čiech kozmopolitný rozhľad a okrem iného aj predstavu o menovom systéme, aký poznal zo západnej Európy – bohatšom na nominály a jemnejšie odstupňovanom, než aký ponúkala dovtedajšia česká sústava opretá o pražský groš a drobné parvy.
Averz
Jediný český panovník, ktorý razil pologroš
Práve z tejto myšlienky vzišiel jeden z najpozoruhodnejších a zároveň najvzácnejších počinov českého mincovníctva grošového obdobia – pologroš. Ján Luxemburský zostal jediným českým panovníkom, ktorý tento nominál kedy razil. Mal vyplniť citeľnú medzeru medzi hodnotným pražským grošom a nepatrnými parvami (s váhou 1/12 PG) a vytvoriť prirodzený medzistupeň striebornej platobnej sústavy popri zavedenom zlatom floréne. Razba sa začala na samom začiatku vlády, pravdepodobne už v korunovačnom roku 1311, v kutnohorskej mincovni vo Vlašskom dvore.
Anglický typ – esterlin
Ponúkaný exemplár patrí k tzv. anglickému typu, označovanému aj ako esterlin. Na líci nesie poprsie mladého korunovaného panovníka, na rube českého dvojchvostého leva; opisy s panovníkovým menom IOHANNES PRIMVS a titulom DEI GRATIA REX BOEMIE sú rozložené na obe strany mince. Vyobrazenie kráľa pritom nie je podobizňou v pravom zmysle slova – ide o všeobecný, idealizovaný typ mladého vládcu s korunou, inšpirovaný rozšíreným západoeurópskym esterlinom odvodeným od anglického šterlingu. Práve táto nadväznosť na cudzí vzor dala typu jeho meno. Podľa prevažujúceho výkladu bol anglický typ veľmi pravdepodobne vyrazený pri príležitosti kráľovskej korunovácie, a možno ho tak chápať ako korunovačnú mincu. Čoskoro ho vystriedal pologroš tzv. českého typu – dokonalá zmenšenina pražského groša s korunou na líci –, no ani ten sa v obehu nepresadil.
Reverz
Prečo sa nový nominál neujal
Nový nominál totiž nezdomácnel. Väčšina vyrazených kusov bola zakrátko stiahnutá z obehu a pretavená, čo vysvetľuje ich dnešnú mimoriadnu vzácnosť: Jánove pologroše patria k najzriedkavejšie zachovaným strieborným minciam celého grošového obdobia a sú známe iba v niekoľkých exemplároch (RRR!). Samotný zámer rozšíriť domácu sústavu o chýbajúci medzistupeň medzi grošom a drobným parvom bol pritom ekonomicky rozumný; okrem samotnej dlhodobo neakceptovateľnej ekonomickej nákladnosti novej razby sa však ponúka úvaha, či neúspech nepredznamenalo už samotné stvárnenie mince. Prvý, anglický typ niesol panovníkovu podobizeň — v domácej mincovej tradícii, zvyknutej na korunu a leva, prvok úplne nezvyčajný, navyše obraz kráľa novej, cudzej dynastie, ktorej vláda nebola v Čechách prijímaná celkom bez výhrad, hoci na samom začiatku s dobrou nádejou. Azda práve preto sa obľuba nedostavila; a ani neskorší návrat k dôverne známej ikonografii pražského groša — korune na líci a levovi na rube pri pologroši českého typu — už túto počiatočnú pachuť neprebil. Neúspech pologroša tak paradoxne len potvrdil životaschopnosť čisto grošovej sústavy, ktorá zostala chrbtovou kosťou českého peňažníctva viac než dve storočia.
Rytiersky kráľ a jeho minca
Ján Luxemburský uzavrel svoj búrlivý životný príbeh skutočne rytiersky: slepý, a predsa na čele boja v bitke pri Kresčaku 26. augusta 1346. Zanechal po sebe syna Karola, ktorý sa stal cisárom Svätej rímskej ríše Karolom IV. a počas svojej vlády sa ukázal ako jeden z najmocnejších panovníkov 14. storočia. Predkladaný pologroš anglického typu (Smolík 2, Castelin 8) v našej 40. aukcii ako položka 1020 s doloženým zberateľským pôvodom (ex Aurea 74/2016, č. 426) tak nie je len vzácnou mincou, ale aj hmatateľným svedectvom prvých rokov vlády kráľa, s ktorým sa do českých dejín vrátila veľká európska politika.
